Vltava‘90

Somársky most – Hluboká nad Vltavou

(zo zápiskov Mária Polónyiho)

 

Účastníci:

Funkcia Priezvisko Meno Vodácke meno
  Frohn Peter Sumec
  Fraňo st. Jaro Stratený chrup
  Fraňo ml. Jaro  
vedúci Kubovič Jozef Poštár
  Kubovičová Renáta Mamička
  Alkus Patrik Prdko
  Alkus Štefan Hroch
  Polónyi Elena Malá morská víla
  Polónyiová Miriam Žabka
pisár, čitár Polónyi Mário Minja
  Foret Pavel Čučo
  Zachar Peter Topinka
  Tkáčik Miroslav Koníček
  Pastorek Rastislav Gubíč
  Baníková Miriam Pena (pivová)
  Csontó Tibor Striptér
technický zástupca Szilva Vladimír Policajt
  Ganecz Pavol  
  Kinčok Jozef Jožin z bařin
    Fany  

 

Zostava:

 

pramica – Policajt, Ganecz, Striptér

  1. VERTEX – Minja, Gubíč

  2. VERTEX – Žabka, Prdko, Fany

  3. VERTEX – Fraňo ml., Jožin z bařin

  4. VERTEX – Sumec, Hroch

  1. Lužnica – Topinka, Pena (pivová)

  2. Lužnica – Čučo, Malá morská víla

Delfín – Koníček, Stratený chrup

Poštár – Poštár 

 

27. júla – piatok

Z lodenice sme mali vyštartovať o 12.00 h. O pol dvanástej sme sa tam všetci zhromaždili, rozdelili sme si pádla a vesty a boli sme pripravení na odchod. Autobus prišiel v určenú dobu o pol jednej. O trištvrte na jednu sme boli napakovaní a vyrazili sme. Po ceste sme mali niekoľko väčších či mensích zastávok. V autobuse bol kľud. Deti sa slušne a ticho bavili a nikoho nerušili. Išli sme podľa plánu skoro celú cestu, až na cieľ. Nešli sme do Lenory, ale pod Somársky most. Došli sme tam v stanovenom limite okolo 23.00. Stany sme rozkladali tesne po zotmení a nemali sme žiadne problémy. Spalo sa dobre až na to, že som celú noc nezažmúril oka. Bola mi strašná zima.

Strašná zima bola všetkým, ale najhorší dojem bol celonočný prerušovaný plač malého decka s nie tichým komentárom jeho mamičky. A predstavte si, že ráno sme s hrôzou zistili, že oný nočný budič patrí k našej výprave.

Bez komentára.

 

28. júla – sobota

Camping to bol veľmi dobrý. Ráno totiž prišiel veľký poľovnícky pes a obšťal nám stan. Bolo mi strašne ľúto, že som ho viac zblízka nestretol. Jeden z nás by stratil chvost. Keď sme ráno vykonali všetky potreby, vyprázdnili sme autobus aj vlek. Prvá etapa bola o to jednoduchšia, že nám skoro všetky veci zobral autobus, ktorý nás čakal v Novej peci. Rieka bola veľmi studená, lebo to bola spočiatku Teplá Vltava. Po čase sme už splavovali Vltavu. Bola to druhá najdlhšia etapa celého zájazdu – 28 km. Museli sme čítať vodu, lebo bola plná plytčín, kameňov a rias. Ťažší terén sme neprechádzali ani raz a nikto sa ani neprevrátil ani nenačerpal veľa vody. Najviac zastávok sme robili kvôli pramici, ktorá veľmi zaostávala a technický zástupca bol taká sviňa, že sa vyhováral na nás, na deti, že vraj nevládzeme. Po upozornení vedúceho trochu pridal a už to nebolo také zlé. Na obed sme mali väčšiu prestávku a jedlo sa. Každý jedol, čo mal a všetci jedli melón. Najviac zjedla Mira, 1 celý aj so šupou a usadil sa jej naspodku brucha. Chalani si postavili malý kanál v piesku, s veľkou námahou tam nahnali vodu a potom ho s radosťou zničili. Prešli sme pod niekoľkými mostami a prišli sme do pokojnej vody kúsok pred Novou pecou. Pod miestnym mostom sme pristáli, vytiahli sme lode a deti a Topinka sa šli kúpať. Ostatní išli ohodnotiť design miestneho bufetu a nás poverili strážením lodí.

Keď sme sa okúpali, dosť dlho sme mrzli na brehu, lebo na pleciach hodnotiacich bola veľká zodpovednosť a trvalo im to. Keď konečne prišiel autobus, všetko sme naložili a išli sme do Vyššieho brodu. Totiž museli sme prejsť cez Lipno. V autobuse bolo veselo. Bol tam malý Zdenko. Smial sa a všetkých zabával. No po veľkom smiechu býva veľký plač. A ten malý Zdenko veľmi dobre ovládal, takže za chvíľu znel celý autobus. Našťastie sa rýchlo unavil a zaspal. Keď sme prišli do Vyššieho brodu, totálne sme vyprázdnili autobus, rozložili sme stany a navečerali sme sa. Decká a ja sme sa šli potom kúpať. Keď sme sa vracali, našli sme plť. Potom sme sa na nej zabávali ako praví Slováci a všetci z okolia na nás pozerali ako na Slovákov. Na brehu sme našli železnú tyč zapichnutú v zemi, na ktorej bol hore závit, na ktorom sa pohybovala matka, na ktorej bol pripevnený špagát, na konci ktorého bola prišitá tenisová loptička. My sme si mysleli, že je to merač veľkosti švihu a súťažili sme, kto čo najviac krát jediným švihom otočí loptu okolo tyče. Samozrejme som vyhral a po mojom boku stáli Jožin z bařin a Sumec.

Večer sme priniesli drevo a zapálili sme oheň. Potom sme ho opustili a išli sme sa najesť a napiť. Medzitým dospelí skúmali ďalší bufet. Keď sme sa vrátili k ohňu, vrátili sa dospelí. Tak sme sa zobrali šiesti a išli sme brúsiť po campe. Boli sme hrôzostrašná banda a všetci, koho sme stretli, sa nás báli. Keď sme nastrašili troch občanov, šli sme rozdúchať oheň u susedov, ktorý už zhasol. Keď sa rozhorel, zopár chlapcov vytasilo zbrane a oheň zhasol. Potom sme ho zase rozdúchali a vtedy nás poslali spať. Tentoraz som ho vytasil aj ja a oheň zhasol definitívne. Potom sme šli spať.

 

29. júla – nedeľa

Ráno sa mi stalo niečo výnimočné. Vstal som, šiel som sa umyť a aj som sa umyl. Malá morská víla mne a segre urobila syrový chlebík a dostala sprdunk od vedúceho, lebo on pre všetky deti do 15 rokov urobil lekvárové chleby. Tak som zjedol aj to aj to. Potom sa vyhlásilo, že sa ide na celodennú pešiu túru na Čertovu stenu. Bolo to dobrovoľné a boli veľmi prekvapení, že všetky deti ostali v tábore. Bez dozoru. Keď odišli, šli sme sa kúpať. Kúpali sme sa, kúpali a zrazu sa všetky naše zraky upriamili na jeden bod. Na brehu totiž sedeli náturistky a niektoré boli celkom pekné. To bolo na chlapcov moc. Nechceli ísť von z vody. Keď ich to konečne prestalo baviť, šli sme sa mrknúť na hrádzu. Bolo tam dobre, cez plt sa liezlo celkom pohodlne a ešte navyše tam boli slivky. Jednoducho báječné. Prišli sme na taký múr asi štyri metre nad vodou a vyzerala tam dosť hlboká voda. Tak sme si vymysleli, že preskúmame dno a budeme skákať do vody. Keď sa dvaja odhodlali preskúmať dno, prišiel hrádznik a zakričal na nás niečo. Nikto nevedel, čo. Ale pre istotu sme sa šli kúpať a kto uschol, toho oblievali alebo pľuli vodou. Spod hrádze vychádzal totálne silný prúd, do ktorého sme sa hádzali a nechávali sme sa unášať. Blbé bolo to, že rieka bola plytká a plná kameňov a Žabka si tam rozťala nohu. Boli tam aj chlapci z pomocnej školy, ktorí tam postavili efektnú plť. Oni tam postavili tú hru s tenisovou loptičkou a naučili nás ju hrať. Pravidlá sú jednoduché: 1. hráč stojí na jednej strane, 2. hráč na druhej. Potom sa obidvaja snažia udierať do loptičky. Vyhrá ten, kto prvý odkrúti závit na svoju stranu. Ja som hral s Hrochom a vyhral som, Peťo hral s Hrochom a Peťo vyhral. Keď sa vrátili dospel, akoby sme to vycítili, že idú práve tým vlakom, kývali sme im, akože strážime tábor. Prišla Malá morská víla a zobrala nás na prehliadku kláštora. Bolo tam veľa pekných vecí, ktoré lákali Jožina, až napokon Jožinova hlava prilákala trestajúce ruky Malej morskej víly. Ešte sme sa boli o pol piatej naobedovať, prezreli sme si pekné fára a motorky a prišli sme späť do tábora. Hneď sme sa šli kúpať. Skúsili sme do tej plytkej vody skákať hlavičky a Gubíč na to doplatil. Skočil na ostrejší kameň a urobil dieru nie do sveta, ale do svojej hlavy. Hneď s ním išli na pohotovosť, kde mu to špatne ošetrili. Večer išli dospelí na varhanický koncert a chalani šli zgúňať po tábore. Ja a Jožin z bařin sme vyšli na hrádzu a tam sme sledovali okoloidúcich, ale hlavne okoloidúce. Vrátili sme sa do tábora a zaľahli sme.

 

30. júla – pondelok

Ráno sme všetci vstali, zbalili sme sa, naplnili sme nádoby s vodou a sadli sme si k raňajkám. Po raňajkách si deti odniesli svoje lode na vodu a naplnili ich batožinou. S určitým meškaním to urobili aj dospelí a šlo sa. Hneď v prvých minútach sme prišli k hati. Prvý šiel Poštár a keď sa dostal do spätnej vlny, začala sa mu do lode naberať voda, tak musel vyskočiť. Občania na brehu sa tešili, potom ho chytali a vyťahovali. Druhá išla 2. VERTEX, ktorá prešla s dosť veľkým množstvom vody. 3. sme šli my, ja a Gubíč. Aj nám sa začala naberať voda a ja som duchaprítomne vyskočil. Iné to však bolo s Gubíčom. Ostal sedieť v loďke, tá sa prevrátila a ťahal ho aj s nákladom preč. Bol tam totiž veľmi silný prúd. Bleskurýchle som sa po nej vrhol a keď som pocítil špagát lode v mojich rukách, počiatočná radosť prešla v hrôzu, lebo ma začalo unášať tiež. Ešte šťastie, že na brehu stáli vodáci z druhej partie a podali pomocnú ruku, na ktorú sa im zavesila celá loďka aj s nami dvoma. Vytiahli nás a potom sme už iba čerpali vodu. Z našej partie sa už potom prekotila iba 2. Lužnica a voda im odniesla lavičku. Dosť dlho nám trvalo, kým sme odčerpali všetku vodu a keď sme prišli k našim, ešte ani oni nemali vyčerpanú všetku vodu. Každému sa veď nabral celý kopec. Splavovali sme ďalej, 2x sme museli prenášať a pri 2. prenose si Striptér rozťal nohu. Hneď mu to ošetrili a pokračovali sme. Potom sme prišli k hati, ktorá sa opravovala a po boku bola priepusť, ktorá sa volá šmýkačka. Tam stačilo správne sa dostať do stredu prúdu a už to išlo samo. Podarilo sa to všetkým okrem Žabky, ale na vine bol Prdko, lebo si zabudol pádlo pod loďou. Takže trochu odreli múr. Ale neprekotil sa nik. Potom za ostatnými trochu zaostala 1. a 3. VERTEX a keď sme sa k ostatným priblížili, akurát boli pred poslednou haťou. Za jazdy sme sa spýtali Žabky, či to splavujeme a ona povedala, že ak sa chceme prekotiť, tak hej. A my sme sa chceli, čo by nie. Vtrhli sme do vĺn a prešli sme to. Prešli všetky lode, iba 2. Lužnica zmenila kormidelníka. Kormidloval Koníček. Za pár minút sme boli v tábore a hneď, ako Jožin z bařin a jarko vystúpili z lode, šli sa okúpať. Hneď im vynadali a priviedli ich naspäť. Vybrali sme všetky lode aj batožinu a rozložili sme sa. Potom sme sa šli kúpať skoro všetci. Skákali sme aj z mostíka. Kúpali sme sa ešte viackrát. Večer sme si požičali z okolitých ohnísk drevo a zapálili sme si oheň. Potom sme sa šli prechádzať po tábore, hrali sme volejbal bez lopty a nahodili sme návnadu na noc. Ešte ráno dospelí vyhlásili súťaž, že kto počas cesty na vode nazbiera najviac smetí, dostane odmenu. Odmena bola asi taká, že môžeme byť všetci do jednej hore. Chcel som ísť s Čučom na ryby, ale Čučo zistil, že mám zlomenú udicu, tak sme nikde nešli. Sadli sme si zvlášť deti k jednému ohňu a pri druhom ohni ostal Poštár, Pena (pivová) a Palo.

 

31. júla – utorok

Keď Poštár zistil, že ostal pri svojom ohni sám, prišiel k nám a rozprávali sme sa o tom, že by sme mohli ísť na budúci rok na Čierny alebo Biely Váh, teda na búrlivú vodu, kde by sme sa vôbec nenudili. Že by sme tam išli na dvojdierových kánoikách a mali by sme špricky (gumy okolo pása, aby sa do lode nenabrala voda). My sme nadšene súhlasili. Potom sme šli spať. Keď sme sa ráno zobudili, niektorí dospelí boli v obchode. Keď sa vrátili, dali sme si na raňajky rožky s maslom a s lekvárom. Po raňajkách sme sa pripravili na odchod do Českého Krumlova na mestskej doprave. Došli sme na zastávku a z autobusu sme pozerali na všetky hate, ktoré nás v Krumlove čakali. Došli sme na konečnú, bola tam aj nemocnica, tak Gubíčovi vyčistili ranu a dali mu dole obväz. Keď sa vrátil, všetci sme mu preštudovali hlavu. Niečo úžasné. Palo nám kúpil kofolu a zaplatil päťstovkou a vydali mu 502 Kčs. Ten chlapec má strašné šťastie. Potom sme šli po meste a prišli sme až ku zámku. Prezreli sme si záhrady a vrátili sme sa na nádvorie, kde si práve rozkladali rekvizity dvaja rytieri. Chalani si sadli k nim a pozerali sa na nich. Urobili sme veľa fotiek s ich mečmi a tak. Bol som dokonca taký slušák, že keď im zhasli fakle, ponúkol som im zápalky. Keď skončili, zavolala na nás Malá morská víla: „Chlapci, poďte sem.“ A jeden rytier si myslel, že to volá ich, tak prišiel. Tak sme sa s ním trochu porozprávali a šli sme si sadnúť k občerstveniu. Kúpili sme si tam pohľadnice a známky, lenže nie perá, lebo tie, čo tam mali, boli vyrobené ešte za komunistického režimu a nepísali. Tak sme šli všetci chalani + Palo do papierníctva, kúpili sme 2 perá a tento denník a Palo kúpil 2 peračníky pre svoje netere. Ešte sme navštívili športové potreby a tabak a vrátili sme sa k občerstveniu. Ale keď si chceli ľudia napísať pohľadnice, zistili, že tie perá nepíšu a v papierníctve na to ani neupozornili. Tak sme sa dvihli a šli sme pešo do tábora. Cestou sme kúpili 2 melóny a pozreli sme, ako športoví vodáci zdolávajú jednu hať. Bola tam silná spätná vlna, ktorá tri lode stiahla späť. Došli sme do tábora, ktorý zatiaľ strážila Žabka s Fany a dali sme si melón. Potom sme sa kúpali, hrali karty a také podobné veci. Čučo kúpil drevo, tak sme ho štiepali. Blížil sa večer, tak sa chalani opäť vydali zgúňať. Ja, Peťo a Jožin z bařin sme sa dohodli, že oni akože budú do mňa búchať a ja budem akože padať, že či ma niekto zachráni. Chvíľu ma bili a zrazu pribehla akási pani a kričala: „Nechte ho, vy grázli.“ Tak sme radšej zdúchli. Potom sme robili zo seba šibnutých a vnášali sme chaos do všetkých, ktorí nás videli. Keď sme sa vrátili, išiel som s Čučom hľadať červíky s baterkou, ale našli sme iba jedného, tak sme to zabalili. Chalani už boli zase na zboji, tak som šiel za nimi a našiel som ich, ako vnikajú do jedného dievčenského stanu v pionierskom tábore. Práve vtedy išiel vedúci, tak sme zdúchli. Chalani sa rozprávali o babách jagách a chlapík, čo tam spal pod širákom, vyskočil so slovami: „Čo, tu sú baby jagy?“ Zobral si spacák a ľahol si o 12 metrov ďalej. Vrátili sme sa k ohňu, ešte chvíľu sme tam sedeli a potom sme si ľahli spať.

 

1. augusta – streda

Ráno sme vstali, dospelí už boli v obchode. Chalani si napísali pohľadnice a šli sme sa umyť. Topinka si varil lečo. Vrátili sa dospelí, trochu sa pohádala Mamička s Poštárom, že prečo jej nepriniesol rohlíky, keď ona nechce chleba. A on na to že neľúbi rohlíky a mala mu povedať, keď chcela rohlíky. Ale hneď sa udobrili. Robili sa nám maslové rohlíky. Palo sa na ráno tváril pričapenučko. Voda bola ráno dobrá. Každý si povedal, aký chce lekvár a väčšinou taký aj dostal. Varilo sa nám kakavko. Z mamičky sa stala bufeťáčka, ale ostalo to v rodine. Poštár sa tešil do roboty, že odovzdá výplatu na poštu. Zase ma chválili, ako pekne píšem. Pene asi hovoria šikovná. Chcela si natrieť lekvárový rohlík a skoro sa jej podarilo natrieť nielen rohlík. Poštár sa šúpal, skoro celý ksicht a Mamička ho chcela ošúpať. A on na to: „Nešpáraj do mňa, keď jem, lebo chytím nervu.“ Potom ju zo srandy zbil, čo je trestné, a zase sa hádali, kto začal s návrhmi na svadbu. Poštár. Áno, on to bol. Chcel to zatajiť, ale sa mu to nepodarilo. Tak si aspoň uľavil tak, že tituloval Mamičku ako pričapená. Ona mu to vrátila. Bol čapnutučký. Začalo sa baliť. Zbalili sme sa a vyrazili. Najdlhšie sme išli cez Český Krumlov. Boli tam 4 hate. Cez jednu sme preniesli všetky člny, cez 2. sme koníčkovali po brehu a 2 sme splavovali. Poslednú hať splavili všetci, ale to vrúšo bolo na tretej. Prekotila sa Lužnica. Bol v nej Čučo a Koníček. Všetci sme sa strašne tešili a smiali. Keď sme vychádzali za Český Krumlov, vnikol nám do nosa prenikavý zápach. Tam totiž ústila odpadová rúra z papierní Větřní. A odvtedy bola cesta utrpením. Smrad a špinavá voda obrali všetkých o dobrú náladu. Prdka začala akože bolieť hlava a chcel ísť do pramice, lebo si myslel, že tam nebude musieť pádlovať. Ale upustil od toho. Dobrá nálada sa vrátila až cez obedovú prestávku. Všetci sme vedeli, že Žabka ide na záchod, pretože jej hlas mal veľa decibelov. Pre ňu to bolo po návrate nepríjemné, lebo Malá morská víla sa s ňou chystala porozprávať. Koníček nahodil kapitánsku čiapku a už bolo všetko OK. Išli sme pár km v tej nepohode a pristáli sme v dákej dedinke. A zase stará pesnička. My strážime člny a oni skúmajú dedinu. Obchody. Ale traja sme za nimi aj tak išli. Našli sme ich v smíšenom zboží. Kupovali malinovky pre nás a pre seba čo? Čo asi? Pivá. Rozložili sa za autobusovou zastávkou a popíjali. Ale asi už musia viac šetriť, lebo prišli skôr ako obyčajne. Išli sme chvíľku ďalej v novej zostave. Totiž Prdkove simulantstvo vyvrcholilo a musel ísť do pramice. Hroch prešiel k Žabke do Vertexky a Sumec šiel ďalej sám. Nebolo to ďaleko. Za zákrutou. Vylodili sme sa a prišla Mamička, ktorá išla po suchu. Potom som na chvíľu stratil orientáciu, lebo som musel držať stan vnútri a trochu som sa tam pridusil. Kúpili sme veľa kofoly a zistili sme veľa vecí:

  1. nie sú tu záchodové misy ani pisoáre.

  2. sprchy sa musia platiť.

  3. je tu pitná voda.

  4. dá sa ukradnúť, ale aj nazbierať drevo.

  5. je tu pitná voda.

  6. sú tu jablká.

  7. kúpať sa dá 30 min. cesty odtiaľto v kúpalisku.

Chalani sa snažili porúbať drevo, čo sa im z veľkej časti podarilo. Malá morská víla povedala Žabke, že sa zo zelených jabĺk posere, a Žabka ešte štelovala na jablká ostatných. Určila sa smena v kuchyni. Prdko. Striptér mal byť veliteľ pri výprave na drevo. Vypravili sme sa na drevo a v lese sme sa rozišli. Naďabili sme na krásnu lúčku hore na kopci, nazbierali sme drevo a doniesli sme ho do tábora. Išli sme hrať karty a nejak to nesedelo, lebo postupne sa karty premenili na zápasy v karate. Keďže v stane sa biť nedá, šli sme na tú lúčku. Kým sme tam ale vyšli, tak sme sa udychčali, že sa nikomu nechcelo biť. Vrátili sme sa a chalani nahnevali Policajta, ktorý uvaril večeru a väčšina nechcela jesť, lebo sme boli naliati kofolou. Potom sme šli všetci ku bufetu a preláčali sme sa v rukách. Na 1. mieste skončil Sumec, na 2. Hroch a na 3. ja. Potom sme robili ešte jednu silovú skúšku – preťahovanie v stoji a kto sa prvý pohne, prehráva. 1. bol zase Sumec, 2. ja a 3. Hroch. Potom sme ešte chceli hrať skok do diaľky cez mláku, ale keď Hroch padol do blata, nejak nás prešla chuť. Neviem prečo. Tak sme si urobili zápasisko na lúke a robili sme zápasy v karate. Ale keď som zápasli aj ja, bolo to neobjektívne, lebo okrem mňa nikto nevedel rozhodovať. Napriek tomu na 1. mieste skončil som ja a na 2. Sumec. Potom sme sa s chalanmi dohodli, že ich budem každý víkend trénovať na lodenici. Či za honorár alebo zadarmo, to si ešte rozmyslím. Ale asi zadarmo. Keď sme sa vrátili, dospelí tam ešte neboli. Keď o chvíľu prišli, rozprúdili dialóg, ktorý sa po príchode Koníčka zmenil na jeho monológ. Ako najskúsenejší vodák nám vysvetlil a objasnil veľa vecí, na ktoré si v ďalších dňoch budeme musieť dať pozor. Slušne som sa pozdravil a šli sme spať.

 

2. augusta – štvrtok

Vstali sme a všetci sa šli umyť. Dospelí šli do obchodu. Keď sa vrátili, začali nám chystať raňajky a ostatní sa balili. Aj ja som sa chvíľu balil, potom som šiel jesť. Bola výborná rybacia pomazánka, akurát že Jožinovi z bařin padla a musel ju hodiť rybám. Ešte som ani nedojedol a šiel som zase baliť. Bez problémov sme sa nalodili a vyrazili sme. Išlo sa hladko, akurát Prdko pádloval, len keď nemal. Zastavili sme sa pri Dívčím kameni a porota šla na tradičné miesta. Topinka a Koníček s nami vyšli na zrúcaninu, kde bolo všeličo krásne a keď sme sa vracali, okúpali sme sa v horskom potoku pod haťou. Po kúpeli sa treba najesť a tak sme sa niektorí najedli. Ešte raz sme sa najedli a potom sme provokatívne čakali na návrat poroty v lodiach. Hneď ako prišli, začali stáť na brehu a vybaľovať mlieko, tyčinky a také veci. Až potom sme sa pohli. Išli sme ešte chvíľku a došli sme k hati. Kúpalo sa tam veľa ľudí, tak sme sa okúpali aj my a porota odišla. Keď nám už bolo dlho, šli sme po nich a vytrhli sme ich z labuženia. Hať splavili všetci. Nič moc. O pár minút sme došli k ďalšej hati, ktorá sa splaviť nijakým činom nedala. Boli tam dve priepusti. Tú, ktorá bola na tom brehu, na ktorom sme sa vylodili, sme si prezreli všetci. Kým Poštár s Policajtom prezerali druhú, sledovali sme odvážlivcov, ktorí šachovali v prúde a skákali doňho. Bol medzi nimi najprv z nás iba Stratený chrup, neskôr sa k nemu pripojil Čučo. Aj my sme chceli skákať, ale nám nedovolili. Preniesli sme jednu loď, na prenose druhej som sa zúčastnil aj ja a tie 2 lode odštartovali a čakali nižšie asi štvrťhodinu, kým sa naši kúpali a nosili ďalšie lode. To bol už skoro koniec našej púte. Vylodili sme sa a rozložili ako zvyčajne. Grázli vyvreskovali a Gubíč, Prdko a Žabka hrali kanastu. Ja, Sumec a Jožin z bařin sme šli pozrieť na kopec, kde boli jablká. Zopár sme si dali a vyrobili sme si zápasisko. Ale Jožin z bařin sa bál zápasiť so Sumcom a tak sme sa šli rozprávať pod stromy. Jožin z bařin sa chcel pohojdať na haluzi, ktorá sa odlomila a padla aj sním na zem. Keď Gubíč dohral kanastu, prišiel za nami a rozprávali sme sa ďalej. Za ním doklusal Hroch a tiež neprerušil naše rozprávanie, iba sa k nemu pripojil. Keď nás prestalo baviť rozprávať sa, zišli sme dolu. Po chvíli prišiel Policajt a zobral nás na pramici na obed. Bolo pol šiestej. Spolu s nami preplavili rieku, na druhom brehu ktorej bolo Bistro, aj ostatné lode s dospelými. Slušne sme si sadli za stôl a čakali sme. A dočkali sme sa. Priniesli nám síce nie obed, ale pre ôsmich 5 kofôl a 3 malinovky. Rozdelili sme si to po bratsky a pili sme aj míšung. Dospelí si objednali frndžalicu. Keď sme už nemali čo piť, doniesli nám taniere s omáčkou a s niečím, čo malo pripomínať mäso. K tomu bol chleba. Jedli sme a zatiaľ prišli metalisti, ktorí si sadli tam, kde si chceli sadnúť naši dospelí. Ale naši dospelí su tvrdí chlapi. Vyhodili metalistov a tí si sadli inde. Najedli sme sa za pár sekúnd a išli sme sami na 1. breh. Vtom sme zistili, že neni drevo a tak sa 2 vertexky vydali na 2. breh na drevo a zaviezli mňa a Sumca do Bistra. Sumec si kupoval kofolu a ja som dostal vynadané od Malej morskej víly, že míňam nemilobohu peniaze. Sumec dokupoval a vypadli sme stade. Zapískali sme a prišli pre nás taxíky. Na brehu sme povykladali drevo a rozdelili na 2 hromady. Jedna bola na detský oheň, druhá na dospelácky. Ale bolo ešte iba málo dreva, tak chalani šli ešte na drevo a ja som vypálil ohnisko. Chalani doniesli aj kamene. Urobili sme ohnisko a zapálili oheň. Vtedy prišiel Koníček a povedal nám, že sa separujeme. Potom sme to už pochopili, ale oheň už horel. Tak sme okolo neho sedeli a robili topinky a jedli a rozprávali sme sa. A počúvali sme dospelých v Bistre. Policajt vyspevoval Olé a Topinka sa nenápadne smial. My sme sa rozhodli, že budeme vonku spať bez spacákov a že bude horieť oheň. Keď prišiel Policajt, dovolil, aby sme vonku spali, ale bez ohňa a v spacákoch. Tak sme si vybalili spacáky, zahasili oheň a zaspali sme.

 

3. augusta – piatok

Zobudil som sa na to, že mi je hrozne zle. Všetci spali. Vstal som, predklonil som sa a uľavilo sa mi. Ľahol som si. Ráno som sa zobudil, že mi je lepšie, ale ešte nie dobre. Tak som si šiel dať vodu. Dal som si ju a vyšla Fany. Zobral som ju k ohnisku a pustil som ju na chalanov. Všetkých zobudila. Prišiel Poštár, určil smenu v kuchyni a začali sme baliť. Všetko prebehlo v poriadku až na to, že sa stratila veľká sekera. Na vine bol Topinka. Naschvál ju zakryl vestami v člne. On mal celý deň nejaký zlý. Zabudol totiž, komu dal peňaženku, z čoho všetci usúdili, že bol najviacej opitý a tak musel platiť 8 pív. Vyštartovali sme. Išlo sa vegetne, akurát že až po prvú hať mi bolo totálne zle. Potom to už bolo OK. Celú cestu sme išli lážo plážo, v podstate háčikovia oddychovali a kormidelníci len vyrovnávali. Prvá hať bola ľahká, splavili sme ju všetci. Cez ostatné sme museli prenášať. Cez 3. a 4. asi tak, že kormidelníci doviedli lode až k hati, tam ich chytili prenášači, kormidelníci vystúpili a prebrali si lode až za skokom, kde museli nejakých 30 metrov tlačiť loď po šmýkačke, v ktorej bolo málo vody. Pri štvrtej sa stala nehoda, Jožin z bařin si rozťal na betónovej hrane nohu. Cez druhú iba spúšťali prenášači loďky dolu, kde sme ich hneď chytali. Pri 2. a 3. hati sa chalni okúpali. Hneď za štvrtou haťou už v Českých Budějoviciach sme zastali pod mostom a ľudia šli do mesta. Jožinovi zašívali nohu. Palo mal smolu. Našiel 100 Kčs. Problém bol v tom, že musel každému zaplatiť 3 pivá. Chudák. Pri lodiach som ostal ja, Sumec, Striptér, Hroch a Žabka s Fany. Po chvíli sa vrátila mamička a urobila nám jesť. Lebo kým neprišla, vyžierali sme, čo sa dalo. Sedeli sme všetci v pramici a kutrali. Keď sa všetci vrátili, nalodili sme sa a išli sme. Z tej cesty som veľa nevidel, lebo som spal. Zobudil som sa, až keď sme sa blížili k poslednej hati. To bola hrôzostrašná hať, lebo tam nebola priepusť. Išli sme sa pozrieť z mosta, ako prúdi voda a videli sme, ako sa ryby vyhadzujú proti vode. Dobre vysoko vyskakovali. Dospelí všetci okrem Mamičky odišli pozrieť občerstvenie. Mamička lebedila pod stromom. My sme sa dohodli, že si poprenášame svoje lode a potom deospelým už s loďou nepomôžeme. Ja, Sumec, Jarko a Hroch sme preniesli 2 lode, 1 skoro celú cestu niesli Žabka, Prdko, Gubíč a Jožin z bařin. Do vody sme ju dali už my. Keď sme niesli poslednú loď, prišiel Koníček a povedal, aby sme šli pozrieť na vodné preteky na vodnom kanáli, že oni nám loď prenesú. Ale ja, Hroch a Žabka sme sa zaťali a chceli sme ju preniesť my, aby sme mali pokoj a pripojil sa k nám Jarko a odniesli sme ju. Až potom sme šli pozerať na preteky. Chodili tam nafukovačky, na ktorých boli chlapci s helmami a plavili sa v búrlivej vode. Keď nás to prestalo baviť, vrátili sme sa k lodiam. Dospelí si akurát prenášali svoje lode, ale my sme im nepomohli, my sme sa kúpali. Až keď prenášali pramicu, tak sme im pomohli preniesť náklad pramice. Hneď sme sa nalodili a vyplávali sme. Za chvíľu sme boli na mieste – v Hlubokej. Nebolo to vlastne táborisko, ale futbalové ihrisko, vedľa ktorého bol zákaz táborenia. Rozložili sme tam stany a zoznámili sa so správcovou. Tá nám ukázala, kde sú umyvárky. Dohodli sme sa všetci chalani okrem Jarka a Prdka, že budeme spať pod širákom. Tak sme sa už rozložili pod stromom, odkiaľ nás vyhnali červené mravce, tak sme chceli spať v strede ihriska, ale to nám pripadalo blbé, tak sme si dali spacáky do brány. Potom sme postavili ring a zase prebiehali zápasy, v ktorých 2x nado mnou vyhral Sumec vďaka slepému rozhodcovi Jarkovi. Ešte raz sme sa preláčali a dostal som sa na 2. miesto po boku Hrocha. Ešte sme hrali futbal v tejto zostave:

  1. mužstvo: ja, Sumec, Hroch

  2. mužstvo: Žabka, Gubíč, Jarko, Prdko.

 Vyhrali sme 2:0. Však to je jasné. Jožin z bařin nehral, bol ranený a bolo mu zle, takže zaspal. Prdko šiel spať do stanu a Žabka s Fany takisto. Jarko ešte ostal pri mne a hovorili sme si vtipy. Ostatní spali.

 

4. augusta – sobota

Rozprávali sme si s Jarkom vtipy, on potom vstal a šiel spať do stanu. Zaspal som aj ja. Keď som sa zobudil, akurát vstávali aj ostatní. Deň predtým sme sa dohodli, že im dám ráno rozcvičku, ale nejak sa nám nechcelo. Tak sme sa šli aspoň umyť. Na raňajky som si dal ja a Sumec zvyšky večere z piatku a ostatní čakali, kým sa vrátia Striptér a Palo z obchodu. Keď sa vrátili, dostali sme chleby na vajíčku a čaj. Malá morská víla potom odišla aj s Čučom, že mi kúpia platňu Citron – Vypusťte psy, prezrú si hrad a počkajú nás v bufete alebo niekde v podhradí. Ráno sa začal hrať futbal a prestal až poobede, keď sme sa vrátili. Išli sme hore na hrad, kde sme dostali ¾ hodiny na prezretie záhrad. Sumec sa hral na baróna Kristiána, ktorému patrí ten hrad, ja som bol jeho hosť lord Mario z Anglicka a on mi ukazoval jeho záhrady. Jarko a Jožin z bařin sa odpojili hneď na začiatku a šli neviem kde. Ostatní sme chodili chvíľu spolu, potom sme ostali len traja. Ja, barón Kristián a barónov sluha Prdko. Ale aj ten sa potom stratil. My sme ponachádzali veľa vecí, našli sme staré stajne, vchod do správcovho bytu a veľa iných. Boli sme pod hradbami a obchádzali sme ich, aby sme sa dostali hore. Pri tom sme naďabili na malé dvierka, ktoré boli síce zavreté, ale nie zamknuté. Vošli sme tam a našli sme točité schody. Išli sme po nich hore a počuli sme stade hlasy. Ja som šiel prvý a bol som pripravený na najhoršie, čiže na bleskurýchle nagaši-uke a ešte bleskurýchlejšie gyaku-cuki-džodan s naviazaním na prudké mae-geri-čudan s výkrikom kiai! Skutočnosť však predstihla všetky moje očakávania – vošli sme totiž do ... bufetu. Odtiaľ sme už cestu k hradu našli ľahko. Akurát tam prišli moji kolegovia taekwondisti, tak som rýchlo zohnal bandu a chceli sme začať na nich čumieť. Prišiel však Poštár a šli sme na prehliadku. Fany zobral Policajt, ktorý ostával vonku. V hrade sa nám stala strašná vec. Ja a barón Kristián sme prezerali jeho krásny sekretár, všetci odišli a zavreli. Ešteže sa sprievodca spýtal posledného, čo vyšiel, či tam ešte niekto je. Tak sme stade vybehli. Bolo tam veľmi pekne a po príchode do prijímacieho sálu sa barón Kristián zmenil na baróna Bedřicha Swarzenberga, ktorý tam bol vyobrazený ako chlapec. Čo z toho, že v ďalšej sieni bol už ako dospelý muž, však vypil elixír mládí a teraz sa do svojho hradu vrátil a nikto o tom nevie. Ďalej sme už výtržnosti nerobili, iba Jarko si akože nenaschvál sadol na 1 z kresiel a ja so Sumcom sme sa pokúšali zbaliť jednu kočku, sprievodkyňu z predošlej expedície. Aj nás obidvoch obdarila milým úsmevom. Stalo sa to takto: mala na uchu asi 5 náušníc, tak som Sumcovi nahlas povedal (boli sme na 1,5 kroka od nej): „Koľko má náušníc“ a jej to prišlo nejak smiešne, robila sa, že kašle, až sa nakoniec na mäa usmiala. A potom aj na Sumca, lebo povedal ako barón, že to jej ich daroval on a že sú len zo striebra. Nuž takto sa to stalo medzi nami chlapcami. Potom sme už vyšli von a išli dolu. Vestou sa chalani zastavili v stánku a kúpili strašne drahé a malé džúsiky. Ešte sme sa zastavili na kofole a šli sme do tábora. Tam sa ešte hralo, ale už sme nepozerali. Zase sme zápasili v karate, hrali karty a zrazu prišiel rozkaz, že si máme preniesť veci z ihriska preč, lebo sa tam bude hrať futbal. Preniesli sme ich na určené miesto a kopali sme si na ihrisku loptu. Potom som ich začal trénovať, ale stihli sme iba menej ako polovicu rozcvičky, lebo prišiel náš autobus, tak sme pomáhali nosiť lode, vesty a pádla do autobusu. Keď sme to urobili, šli sme sa osprchovať a tu nám vtrhol do sprchárne dedko s uterákom a povedal, že máme šetriť vodou. Potom prišiel ešte raz a chystal sa nám vynadať, že kto nás tam pustil. Ale keď zbadal moje svalnaté telo a pevný pohľad, nejak ho to prešlo. Tak sme odišli. Boli sme prví (teda Žabka) a poslední z nášho zájazdu, kto sa tam osprchoval. Vrátili sme sa a prišiel rozkaz, že treba naše spacáky preniesť späť pod bránu, lebo majú prísť nejaké stany. OK. Stalo sa. Ešte sme zjedli kukuricu, ktorá prišla v autobuse a dospelým okrem Mamičky sme nenechali nič, lebo boli v krčme. Zaľahli sme do spacákov a rozprávali sme sa a bili. Sumec po chvíli už nerobil ani jedno ani druhé, lebo mu voľačo padlo do oka a prešlo ho to, až keď zaspal. My sme pospali o chvíľu po ňom a vonku spali všetky deti. Zatiľ čo my sme robili toto, dospelí sa zabávali ináč. Prišli do jednej krčmy a všetci okrem Koníčka si tam sadli. On totiž v tom nafajčenom smrade nevedel vydržať. A čo sa nestalo. Nejaká opitá deva striedavo plakala a smiala sa a potom strhla zo seba šaty a podávala všetkým ruku a mužom sa vrhala do náručia. Ej škoda, že som tam nebol, možno by si ma pomýlila s mužom. Naši stade odišli do druhej krčmy a čuduj sa svete, aj tam bola táto istá deva a robila to isté. Lenže tam už aj lietali stoličky a padali zauchá a rozbíjali sa poháre a zas ľutujem, že som tam nebol, či by som si udrel do niekoho. Dospelí sa vrátili do tábora okolo polnoci a hneď pospali.

 

5. augusta – nedeľa

Ráno o šiestej nás zobudil Policajt a hovoril, že za chvíľu ideme a nikto na nás nebude čakať. A odišiel. A my sme zaspali. O siedmej nás zobudil Stratený chrup a Koníček a vtedy sme už vstali. Ja, Sumec, Malá morská víla  Žabka s Fany sme sa šli umyť do umýváriek. Prišli sme tam, ale boli zavreté. Malá morská víla odišli a my sme si tam sadli a štvrťhodinu sme tam sedeli. Keď nás už nebavilo počúvať tenistov, vrátili sme sa. Tam už bolo balenie v plnom prúde. Zapojili sme sa, všetko sme dali do autobusu, nasadli sme a išlo sa. Zo začiatku skoro všetci spali a niektorí počas celej cesty. Inak sme hrali karty. Prvá zastávka bola niekde na diaľnici, kde bol záchod a pitná voda. Tam našiel Hroch v smetiaku plechovku a dal ju Prdkovi. Po tomto úspechu nasadol do smetiaku aj Jarko, ale hneď z neho vysadol, lebo sa neuveriteľnou rýchlosťou blížil jeho otec a pekne sa mu prihováral. Druhá zastávka bola v Brne, kde hneď, ako som vystúpil z autobusu, som pokropil burinu aj s Hrochom. Nejakej babke to vadilo a začala kričať z okna, že tu nie sú verejné záchody. Potom som ja, Žabka, Malá morská víla a Čučo išli k Čučovej mame do bytu, odkiaľ sme zobrali jeho sestru, neter, kamarátku, perinu, udicu a sako. Medzitým tá babka zišla k nášmu autobusu a zapísala si jeho číslo. Ona asi také zbierala. Nasadli sme, bolo nás o troch viac a chalani k tomu mali blbé poznámky. Ja a Žabka sme dostali od Čučovej mamy zlaté retiazky a ja ešte pekný prívesok zo zlata a briliantov. No, tak celkom pravých briliantov nie, tak z polovičných. No dobre. Zo štvrťových. Tak dobre, neboli to brilianty, ale tak vyzerali. Potom sme stáli pred česko-slovenskými hranicami v motoreste, kde si chalani kúpili ringloty a broskyne. Prešli sme na druhú stranu diaľnice, kde sme sa napili a naobedovali. Nasadli sme do autobusu a už sme nestáli inde, iba v Kalnej. Pred Kalnou začal Jožin z bařin dobŕdzať do mňa, dostal pár krát päsťou alebo dlaňou do hlavy a brucha. Potom začal dobŕdzať do Jarka a ten sa rozohnal a dal mu päsťou do nosa, z ktorého sa okamžite začala valiť krv. Ale on chladnokrvne zmyl všetky stopy a bolo OK. V Kalnej na stanici sme vyložili 3 čierne pasažierky a Gubíča. Došli sme do lodenice, chlapi zložili lode, chlapci poodnášali z autobusu pádla a vesty a všetky veci, čo patrili do lodenice. Pri ústí poľnej cesty na hlavnú sme vyložili Sumca, ktorý býva v Bajke. Autobus potom zastavil pri poľskej ubytovni, kde vystúpili: Ja, Malá morská víla, Žabka, Čučo, Hroch, Prdko, Palo a Striptér. Ostatní cestovali ďalej. Hrocha a Prdka tam už čakali rodičia, sestra a dvaja psi. Všetci si zobrali svoje veci a rozišli sa.

fotogaléria z tohto splavu