Expedícia Galícia 2006

I. časť - Cesta naprieč starým kontinentom

12/11/2006 nedeľa

Po tretej zmene termínu odchodu, ktorá bola zapríčinená rôznymi technicko – personálnymi problémami konečne vyrážame v nedeľu o 14.00 do Galície. Z Levíc odchádzam ja (Rado), Frenky a Maťo. Spoločne ideme do Tekova pre Ria a Ondra na dočasne našom Tranzite. Ten sme si zohnali na poslednú chvíľu od Sancha. Vozidlo je to „honosné“ (pamätá si 400 000 km cestou-necestou, ale asi viac necestou), vhodné tak na cestu do Podbrezovej na vrakovisko. Nič sa nedá robiť, máme čo máme, tak ideme. Po príchode pred Riov dom nikto neverí vlastným očiam. Rio aj so svojím otcom ešte stále na streche, v montérkach a buduje svoje hniezdočko. Spoločne s Ondrom naložíme príves a o 17.00 konečne vyrazíme smer Praha. Prvýkrát sa s naším monštrom dostávame na diaľnicu za Nitrou, ale už pri Seredi sa otáčame späť. Zabudli sme doklady od prívesu. Našťastie sa oproti nám vydal ochotný Vraťo, ktorého sme kontaktovali telefónom a skrátil spiatočnú cestu o polovicu. Takže prvý "prúser" máme za sebou a dúfame, že bol aj posledný. O 19.10 hod už máme všetky papiere pri sebe a tak dupnem na plyn a idem čo to dá. V Bratislave na svetelnej križovatke pri mojom byte mi cez okno spolubývajúci podá posledné zabudnuté veci, naskočí zelená a ideme. 20.45 opúšťame domovinu a vstupujeme do "Země našich bratrů".

 

13/11/2006 pondelok

Cesta je plynulá, stále smerujeme na Prahu. 15 km pred mestom zastavím na pumpe, kde dotankujeme a po 10 min odchádzame. Ja nešťastným manévrom "štrajchnem" prívesom o tankovacie zariadenie, čo miestny pumpár skoro nepredýcha. No my ho smelo ignorujeme a ideme si po svojom. V našej výbave sa nachádza aj GPS, ktoré dostáva milé pomenovanie „Andrejka“ podľa osoby, ktorá narozprávala hlasové povely. Rio zadá presnú adresu so Standom a ešte netušiac, že je nastavená voľba „najkratšia cesta“ zadá povel „naviguj“. Po hodine a pol blúdenia nočnou Prahou Tranzitom a prívesom po uličkách, cestičkách a chodníkoch konečne stretávame Standu a Aničku. Do výbavy pribudnú ďalšie dva kajaky, bicykel, niekoľko kartónov nápojov... Všetci sa narýchlo zoznamujeme a o pol hodinku pokračujeme ďalej už v plnej zostave. Stando hneď sadá za kormidlo a vyvedie nás von z Prahy smerom na Plzeň. Na poslednej čerpačke v ČR dotankujeme a o pár minút stojíme v rade áut na hraničnom priechode Rozvadov. Kontroly prebiehajú rýchlo a celkom plynulo. Keď sa dostávame na rad, hneď nás odstavujú nabok, berú doklady na podrobnú kontrolu a nútia nás vyložiť príves. To sa nám teda nikomu nechce a nakoniec museli aj colníci pochopiť, na čo sú tie malé plastové čudá a pustia nás o 05.50 hod slobodne do slobodného Nemecka. Pokračujeme ďalej po sieti nemeckých diaľnic smerom na Francúzsko. Stando šoféruje, Frenky, keď nespí naviguje, ale aj tak väčšinu času spí ...

07.20 Standu strieda Maťo a my ostatní postupne zaspávame. Aj napriek obrovskej únave a prebdenej noci sa o tri hodiny skoro všetci naraz zobúdzame a Maťo hlási ubehnuté kilometre. Našťastie tých správnych smerov je viac ako tých nesprávnym. Pohľad z okna je „fantastický“ - hmla, prší a fúka vietor. Na teplomere sa ukazuje teplota + 3 stupne. O 11.30 hod zbadáme auto colnej polície a tušiac problémy sa všetci v jednej sekunde pripútame. Predtucha bola správna a o 500 m nás colníci predbiehajú a rozsvecujú obrovský svetelný nápis na zadnom skle „follow me“. Frenky operatívne púšťa "fuck you!!!" No aj tak ich nasledujeme na najbližšie odstavné parkovisko. Tu je zjavné, že prebieha akcia na Slovákov lebo pred nami je slovenský kamión a ďalšie dodávkové auto. Našťastie sú colníci a colníčky ústretoví a pochopia, že tie kartóny piva v prívese sú na vlastnú spotrebu. Po pol hodinke sme voľní a pokračujeme smerom na francúzske hranice ktoré sú vzdialené niečo viac ako 100 kilometrov. O 13.30 hod voľne vstupujeme do Francúzska a objavuje sa tabuľa: Paríž 370 km. Konečne nastáva v aute pravá vodácka horúčka, pretože všetci naraz vyberáme svoje študijné materiály o Galícií. Odrazu sa tu točí 5 knižiek a asi tri kilogramy papierov. O 14.05 hod  prichádzame na prvú mýtnicu, kde Maťo stresuje kam sa má zaradiť. Už v správnom rade cez okienko podáva bankovku, no tú mu vyfukuje vietor a všetci ostatní máme o zábavu postarané. O 14.17: Paríž 345, 14.18: Paríž 344, 14.50: Paríž 295, 17.55: Paríž 68 – tento úsek je fakt nekonečný !!!!!!!!!!! O 18.30 hod, tesne pred vysneným Parížom musíme tankovať. Po nedávnych skúsenostiach sa radšej tri krát uistíme, že gasóleo je skutočne nafta. 18.45 až 19.30 prechádzame večerným Parížom . O 19.40 nový azimut: Bordeaux 536. Po vzhliadnutí tejto tabule všetci stíchnu zhruba na dve minúty a radšej sa ukladajú spať. Ja striedam Ria a idem po rovnej diaľnici konštantnou rýchlosťou za istým nemeckým kamiónom celých 500 kilometrov.

 

Utorok 14.11.2006.

O 02.00 sa ukladám spať a naše životy zverujem do Frenkyho rúk . Ten nás o tri a pol hodiny budí, aby sme si pripravili doklady – konečne vstupujeme do Španielska. Súhrnná  cena za „žabožrútie“ diaľnice je 82 Eur. Vstávame okolo 8. hodiny rannej, sme nad mestom Bilbao a prvé čo vidíme pri prebudení je Atlantik! Pri takomto pohľade človek v sekunde zabudne že sedí dva dni v aute a vychutnáva si krásu daného okamihu. (Tento citát si asi dám zarámovať) Smerujeme ďalej na západ severom Španielska cez mesto Gyón až do Unqra, kde odbočujeme vľavo smerom na juh proti prúdu riečky Rio Caves. Keďže sme ešte len v Astúrii, čo je susedná provincia Galície, nemáme v našich materiáloch popis tejto riečky. Z auta obdivujeme jej fantastické koryto, ktoré sa prediera v tiesňavách medzi skalnatými masívmi. Cesta sa rapídne zmenila a po dvoch  dňoch na diaľnici je táto horská cestička pre oslíka s káričkou "silné kafe". Po 20 kilometroch stúpania stojíme na maličkom parkovisku a vydávame sa trošku rozhýbať kosti do hôr. Po návrate zas opravujeme elektriku na prívese a samozrejme aj svetlá na aute. Po dvoch hodinách sa vydávame na Aničkine odporúčanie, ktoré vyčítala zo sprievodcu po Španielsku, na historické miesto Kovadonga. 

Historické miesto Kovadonga je vzdialené 30 km, ale cesta dovoľuje maximálnu rýchlosť do 40 km za hodinu. Po príchode zbadáme mohutný slabo ružový kostol na skalnom masíve a pri bližšom skúmaní aj maličkú kaplnku vytesanú do skaly vo výške asi 20 m. Prehliadkou sa dlho nezdržíme a pokračujeme ďalej do cieľa. Cestou cez Astúriu míňame tri zaujímavé riečky. Rio Piloňa, Rio Bueno a už zmieňované Rio Caves. Na naše obrovské prekvapenie sme spozorovali až sedem požičovní lodí. Konečne vstupujeme do provincie Galícia! Do  mesta Lugo, čo je spádové mesto celej oblasti. Ostáva už iba neuveriteľných a smiešnych 130 km. Navigáciu zverujeme Andrejke, ktorá nás dovedie do cieľa (aj keď to stálo za to) už po tme, ale predsa . Cestou - ešte  za svetla, sme zbadali prvý krát horný tok rieky Miňo, čo je po Rio Ebro druhá najväčšia rieka Pyrenejského polostrovu. O kúsok ďalej križujeme náš zajtrajší plánovaný cieľ Rio Sil - WW I,II, aj keď sa nám to zdá ako ZWC. Ráno múdrejšie večera! Neďaleko malej dedinky nachádzame maličký novo vybudovaný park, kde je mäkká trávička, tak tu kotvíme a rozkladáme stany. Nasleduje rýchla večera a o 23.00 všetci unavení trojdňovou cestou naprieč starým kontinentom zaspávame o pár sekúnd.

koniec 1. časti

 

Rado

 

späť do kroniky