Prieskum Sikenice

12.marca 2006

 Po vlaňajšom neúspešnom pokuse o splav Sikenice si dávame na VČS záväzok, že tento rok sa už pripravíme zodpovednejšie a „legendárnu“ Sikenicu tento rok zdoláme. Akciu organizujem ja (Rado) spolu s Joem. O našej nesmiernej odhodlanosti o úspešný pokus splavu svedčí aj pripravovaná prieskumná výprava, ktorá sa koná 1.týžden pred predpokladaným termínom splavu. Členovia výpravy sú: Renča, Joe, Maťo a ja.

Stretnutie máme naplánované na AS, ale ja nám pocit, že smerujem na Severný pól, pretože strašne husto sneží, fúka vietor  a ešte aj mrzne! Nás takéto poča sie nemôže odradiť lebo každý má v batôžku svoje špeciality na zimu...Cesta autobusom prebieha až prekvapujúco kľudne (18km-40min).

Po vystúpení na moste pri Žemberovciach sa nám okamžite vynárajú spomienky na vlaňajší III. st. PA (povodňovej aktivity) a márne snahy o splav. Momentálny vodný stav sa zdá byť ideálny, no aj tak sú na prvom km 4 nepriechodné miesta. Ďalej je už riečka bez väčších problémov splavná a jej obtiažnosť sa pohybuje maximálne do WWII. Obedňajšiu prestávku si dávame v starom Horšianskom kempe a padá tu aj rozhodnutie, že pôjdeme až do Kalinčiakova a nie len do Krškán ako sa pôvodne plánovalo. Toto naše rozhodnutie ťažko prežiera Renča,pretože už teraz je unavená, ale nemá na výber, tak pokračuje ďalej. Počasie nám začalo priať, svieti jarné slniečko a rapídne sa oteplilo, čo je možné sledovať aj na stúpajúcej vodnej hladine. Každú chvíľku niekto spomína, prečo sme už dnes nezobrali lode a ,,nadáva“ na pešiu turistiku.

 

Cesta ubieha pomerne rýchlo a za necelú polhodinu sa ocitáme v Krškanoch, kde na naše nesmierne prekvapenie nemajú otvorenú žiadnu krčmu L! Toto zistene nás ešte viac posilnilo na cestu do Kalinčiakova, ktoré je len cez kopec a o pár desiatok minút sa už aj ocitáme na moste v spomenutej obci. Tu sa ešte Joe snaží nájsť vodočet no všetka jeho snaha je márna. Konečne je otvorená aspoň jedna krčma! Po vstupe do zariadenia máme pocit, že sa jedná o akýsi detský bar (vekový priemer návštevníkov je cca12 rokov) stíhame len jedno pivko a ponáhľame sa na autobus do Levíc. Po vystúpení pri tehelni, Martin smútočne oznamuje, že si zabudol v Kalinčiakove svoj klobúk, ktorý ho sprevádzal na expedícií v Rumunsku. Túto nesmierne veľkú stratu musíme ísť bezodkladne zapiť do Záhradky, ale najmä naplánovať splav samotnej Sikenice.    

Rado