Splav Sikenice

19.marca 2006

 

 

 

 

 

 

V nedeľu 19.3.2006 sa po dlhých 16- rokoch uskutočnil  splav Sikenice. Aj napriek tejto dlhej dobe nemáme žiadne obavy ,že  bude koryto riečky zablokované, preto že pred týždňom sme uskutočnili prieskumnú výpravu po celom toku Sikenice. Na splav sme sa poctivo pripravili tým, že sme si zabezpečili šoféra a aj náš obľúbený Trafic. Takto sme sa vyhli zbytočnému čakaniu na šoférov a presunom áut. Odchod z Levíc sme si naplánovali  o 10.00 hodine, ale kým sme sa všetci pozbierali bolo už takmer 11 hodín.

V našom vozidle sa tešíme na tohtoročnú premiéru na vode a tomu aj nasvedčuje nálada o ktorú sa stará Frenky, Joe, Maťo , Rado, Ondro, Chrobák, Žito a Rio, ktorý prišiel len  "kvôli" splavu až z UK. Slnko vonku začalo intenzívne  svietiť a my dúfame, že stúpne aj hladina riečky.  Po vystúpení z auta sa plní očakávania prvého tohto ročného splavu prezliekame na Žemberovskom moste v rekordne krátkom čase. Spoločne sa zhodujeme, že cez zimu sme nepribrali  ani kilo iba tie naše neoprény sa zimným spánkom zmenšili o jedno číslo.  

Po prekonaní týchto problémov sa o malú chvíľku konečne ocitáme na vode a vydávame sa v ústrety Horšianskej doliny. Na úvod nás rozcvičia dve prenášky zablokovaných miest, ktoré zvládame bez väčších problémov. Na ďalšom úseku plavbu „ spestrujú“ spadnuté kmene stromov nad vodou vo výške okolo 50 cm. Tieto pochúťky sú nejedlým sústom pre Žita, ktorý sa ocitá vo vode a po chabom pokuse o eskimácky obrat "krysí" zo svojho kajaku a ocitá sa v studenom "kapučíne". Všetci ostatní máme nesmiernu radosť z prvej kúpačky v roku 2006 (Žito všetko najlepšie).

Charakter riečky sa v ďalšom priebehu mení z meandrujúcej husto zarastenej a nepriehľadnej na kamenistú s väčším spádom a menšími perejami. Táto časť plavby je nesmierne zaujímavá pretože si vyžaduje centimetrovú presnosť jazdenia. Menšie obtiaže nastávajú v obci Horša kde sa Sikenica vejárovito rozteká a má obrovskú šírku a nedostatočnú hĺbku. Za dedinou sa však zlieva do úzkeho a rýchlo tečúceho koryta, ktoré svoj ráz nemení až do Krškán, kde je naplánovaný náš koniec splavu do ktorého sme sa bez väčších problémov doplavili.

Po vystúpení na breh v strede dediny nastáva už stereotypný nechápavý pohľad domorodcov a ich čudné otázky, na ktoré sa len ťažko reaguje. Rýchlo sa prezliekame konečne do suchého a teplého, naviažeme lode  a odchádzame domov. Cestou sa rozplývame, že sme ani netušili akú „chrumkavú „ vec máme za barakom. Nakoniec sa všetci zhodujeme, že tu budeme každoročne  otvárať novú vodácku sezónu.

Tak ahoj o rok !  

Rado

späť do kroniky