Weľkonočné wody 2006

Frenky a Rado na RevúcejNa Veľký Piatok ráno za nie veľmi vľúdneho počasia sme nasadli  do áut a vydali sa na  cestu za prvou riekou v našom repertoári - REVÚCOU. Revúca tečie z Liptovských Revúc do Ružomberku, kde sa vlieva do Váhu. Po zistení vodného stavu a obhliadky na mieste - prihliadajúc na možnosti našich plavidiel, sme sa rozhodli nasadnúť v Liptovskej Osade. Napriek mrholeniu sme si jazdu vychutnávali a ani prvé spestrenie nenechalo na seba dlho čakať. Po malej nepozornosti jeden z účastníkov prišiel o pádlo, čím stratil možnosť ovládať loď a vzápätí sa aj so svojím „háčikom“ ocitli vo vode. Druhá posádka, v snahe pomôcť im, sa dostala do kolízie s konárom a tiež sa „cvakla“. Vytiahli sme lode, vyliali vodu a svižne pokračovali do cieľa. Plavbu sme ukončili v Bielom potoku pred Ružomberkom. Po prezlečení a naviazaní lodí sme pokračovali v ceste do Varína, kde sme sa ubytovali v kempe.

Sobotné ráno nás privítalo slnečným počasím – to vie vždy pozdvihnúť náladu. Najedli sme sa a vyviezli sme sa naVarínka - Ondro ďalšiu riečku – VARÍNKU, ktorá tečie povedľa nášho kempu. Išli sme smerom na Terchovú, hľadajúc najvyššie možné miesto na nasadanie  pri aktuálnom stave vody. Zvolili sme miesto pri moste medzi obcami Belá a Nižné Kamence. Jasné slniečko a rýchlo tečúca čistá voda Varínky so slušným spádom umocňovaTiesňavyli náš adrenalínový zážitok. Túto riečku sme jazdili prvýkrát a hneď sa nám veľmi zapáčila. Naše nadšenie trochu kazil zlý dojem z množstva odpadkov na brehoch i v koryte. Veľkou výhodou bolo aj to,  že plavbu sme končili priamo v kempe pri našich bungalovoch. Keďže plavba prebiehala hladko, získali sme čas aj na vychádzku. Presunuli sme sa do Terchovej a urobili si výšľap do tiesňav. Potom sme ešte zbehli do Zázrivej určiť si miesto na nasadanie na Zázrivku. Večer  sme sa vrátili do kempu a regenerovali v miestnej reštaurácii, pričom niektorí neskrývali svoje obavy pred zajtrajšou vodou, ktorá pred rokom trochu naštrbila naše vodácke sebavedomie.

Nedeľa ráJánošíkove dieryno – chystáme sa na ZÁZRIVKU. Autami sme sa odviezli do Zázrivej vyložili a po presune auta do cieľa nasadli doOndro na hati na Zázrivke lodí. Naše obavy sa nenaplnili a Zázrivku sme si doslova vychutnali ujúkajúc od blaženosti – to aj napriek tomu, že to bola doposiaľ technicky najnáročnejšia voda na hranici možností otvorených kanoe, na ktorých sme jazdili. Boli sme veľmi prekvapení, ako rýchlo nám táto dobrota ubehla - po 1,5 hodine sme boli v cieli v Párnici. Vďaka tomu sme získali čas na ďalšiu vychádzku. Cestou späť do kempu sme sa zastavili navštíviť Jánošíkove Diery, kde sme šliapali až do tmy. Večer sme znovu relaxovali v reštaurácii a plánovali zajtrajší odchod domov s tým, že cestou si dáme „niečo ľahké na záver“. Voľba padla na Rajčanku.

Veľkonočný pondelok – balíme sa na odchod domov, výstroj nechávame poruke a vydávame sa na cestu domov. Obloha sa zatiahla, mrholí. Prešli smRajčankae cez Žilinu a sledujúc tok RAJČANKY proti prúdu blížime k stanovenému začiatku splavu. Keďže sme nemali iný zdroj informácií, riadili sme sa starou vodáckou príručkou, podľa ktorej je obtiažnosť WW  I+ (ľahké). Keď sme našli vhodné miesto pri Rajeckej Lesnej, nasadli sme a nič netušiac pádlujeme dolu Rajčankou. Po niekoľkých sto metroch sa prudký tok riečky začal stáčať do esíčok, ktoré boli zablokované stromami. Postupne sme všetci absolvovali neželaný kúpeľ a dostali sme sa do časti toku, ktorú nebolo možné splaviť, nebolo ani kde vystúpiť. Prázdne lode sme tlačili pred sebou brodiac vo vode popod konáre stromov a pomedzi naplavené drevo a množstvo odpadkov. Našťastie v najbližšej dedine nás už čakal doprovod, tak sme strastiplné putovanie po Rajčanke ukončili a pobrali sa domov.

Strávili sme štyri dni plné adrenalínu a nezabudnuteľných zážitkov. Prišli sme domov s pocitmi šťastia a spokojnosti nad našimi výkonmi. Už cestou domov sme plánovali, ktoré riečky „dáme“ na budúci rok.

Joe

späť do kroniky, fotogaléria

To sme my, siedmi statoční:

Renča, Chrobák, Ondro, Joe,

Rado, Maťo, Frenky