Nočné orientačné preteky na Ružíne

 

17. novembra 2007

Začiatkom mája t. r. sme na spoločnej akcii na Belej sľúbili (v rámci utužovania vodáckych vzťahov) Brankovi a partii z KAMIKSE, že prídeme. Kam? No predsa na Nočné orientačné preteky na Ružíne. Záujem v našom klube (VK HRON) bol veľký. Zrazu sa priblížil termín 17. november a medzi našimi vodákmi nastali polemiky typu: „prečo to robia tak neskoro“, „hlásia zlé počasie“, niečo na mňa lezie“ atď. Krvopotne som dal dokopy jednu hliadku, poctivo som poslal prihlášku aj štartovné. Zrazu však naša výprava bola ohrozená! Rado mi zavolal, že má zápal dýchacích ciest. Po dohode s Frenkym sme sa nakoniec predsa vybrali na dlhú cestu v trojici aj s Tommym – však nejako bude.

Na miesto sme dorazili podľa plánu v piatok cca o 20.00. V chate už bola výborná atmosféra. Dočkali sme sa vrelého privítania od našich priateľov z východu, preto nám už nič nebránilo zapojiť sa do družnej zábavy a utužovania vzťahov. Veľkú radosť mali domáci hlavne z toho, že sme takéto preteky ešte neabsolvovali. Stále nám ešte chýbal jeden kus do hliadky. Zábava gradovala a výkony muzikantov tiež.

V sobotu sme strávili dopoludnie relaxom a koncentráciou pred pretekmi. Do našej hliadky pribudol Ivan zo Šale (1. loď: Tommy + Ivan, 2. loď: Joe + Frenky). Poobede sme sa „nahodili“ do výstroja, nafasovali buzoly a nastúpili na otvorenie podujatia a výklad pravidiel. Počasie bolo krásne, slnko svietilo, voda mrzla. Po úvodných formalitách  sme dostali kartičky s potrebnými údajmi a už sme aj sadali do lodí na štart. Odštartovali sme okolo 14.30 hromadne a hnali sme sa za plnením úloh, ktoré vyplývali z podstaty „orientačného preteku“. Našou úlohou bolo počas cca 11 km dlhej plavby zapamätať si polohu 6 bodov na brehoch priehrady a pri jednom z nich (v našom prípade č. 3) podľa určeného azimutu nájsť kartu s číslom našej hliadky. Toto však bola len 1. etapa. Jej cieľ bol pri motoreste, kde nám do kartičky zapísali čas a skontrolovali, či sme splnili úlohu. V motoreste nás čakal guláš a horúci čaj (to sa fakt hodilo..!) a my sme čakali na dojazd všetkých posádok a na TMU. Medzitým sme si dohovárali taktiku a signály na druhú etapu, ktorá spočívala v „návšteve spomínaných 6 bodov na trase (potme!) a označení kartičky tam pripravenými klieštikmi. Bolo treba nájsť ich všetky, ináč hrozili sankcie v podobe trestných minút. Horšie bolo, že jednu tabuľu sme nenašli ani za svetla! Vonku dobre prituhlo a Dodo (riaditeľ pretekov) sa rozhodol, že už je tma, tak o 17.45 odštartoval prvú posádku (tu už bol štart intervalový po 5 minútach, aby sa nemohlo „odkukávať“). My sme prišli na rad o 18.10. Prvú tabuľu sme našli ľahko, „štikli“ a pádlovali ďalej. Zrazu sme boli prekvapení, ako sa svet zmení, keď sa zotmie. Signály a taktika začali zlyhávať, boli sme radi, keď sme našli na vode našu druhú loď. Zato sme stretávali už aj konkurenčné posádky, ktoré tak ako aj my bezhlavo vysvecovali čelovkami a inými zdrojmi svetla po brehoch, súc si istí, že tu presne bola tá tabuľa. A tak sme jednu tabuľu prehliadli a hľadali sme ju až do momentu, keď sme zbadali svetlá v cieli. A to sme ani netušili, kde asi sú Tommy s Ivanom! Dorazili však chvíľu po nás a tak sme sa mohli vrhnúť spoločne do cieľa. Bolo už načase, lebo na pádle  mi namrzla celkom slušná vrstvička ľadu. Rýchlo sme sa prezliekli a išli si vyzdvihnúť občerstvenie v podobe párkov a čaju od dobrotivých organizátorov. Všetci účastníci šťastlivo dorazili do cieľa.

Keď sa všetci dali do poriadku, nastalo očakávanie vyhlásenia výsledkov. Čas potrebný na spracovanie výsledkov sme si vypĺňali rozoberaním zážitkov zo súťaže a „utužovaním vzťahov“. Samozrejme sme konzumáciou rôznych médií bojovali proti následkom, ktoré by prípadne mohla na nás zanechať predchádzajúca športová činnosť. Atmosféru vylepšovala živá muzika s s variabilným obsadením muzikantov aj nástrojov. Nastal čas vyhodnotenia. My sme vzhľadom k našim výsledkom neočakávali žiadne umiestnenie – o to väčšie bolo naše prekvapenie, keď nás vyvolali, že sme druhí v kategórii mužov. Získali sme pekné diplomy a hodnotné ceny. Mali sme čo oslavovať. Ešte nás čakal jeden bod programu  - polnočný chorál v tuneli (majú tam naozajstný tunel!), na to sme boli dosť zvedaví. Peši sme sa presunuli do tunela (na čele s kapelou). Tu sa nám naskytol nevšedný zážitok v podobe muziky, spevu a tanca v tuneli. Isteže tam bola ešte väčšia tma než vonku. Po návrate do chaty ešte zábava pokračovala do skorých ranných hodín. Ráno sme sa pobalili a ešte pred obedom vyrazili na cestu domov.

Som veľmi rád, že sme na toto podujatie prišli a chcem sa poďakovať organizátorom za kvalitne pripravenú akciu a výbornú atmosféru. Som vďačný aj Ivanovi zo Šale, že doplnil našu hliadku a umožnil nám tak súťažiť. Verím, že sa nám podarí zúčastniť sa aj nabudúce. Samozrejme vás všetkých pozývam na Hron na naše akcie, ktoré tradične pripravujeme a o ktorých vás budeme vopred informovať.

Joe

výsledky, fotogaléria, fotogaléria od Branka

späť do kroniky