späť do kroniky

Belá 2011

6.-8.5.2011

 

6.5.2011

16:20 sa zbalený chystám na cestu a dávam zbohom internátu. Cestou na stanicu ešte navštevujem Tesco a dokupujem posledné zásoby. 17:21 odchádza vlak smer Liptovský Hrádok, kde sa stretávam s Joe-om. Do kempu dorážame pred siedmou a čakáme na vedúcu. Popritom sa zdravíme nejakým Čechom zohrievajúcim sa v spacákoch.

Pri vybaľovaní zisťujeme, že plátno a mini Hi-Fi systém (hokejové majstrovstvá, pozn. autora) nám nebudú veľa platné bez projektora, ktorý posádka auta zabudla v Leviciach. Satelit je ešte na ceste, asi ho namontujeme na televízor v spoločenskej miestnosti. Najprv ale satelit musí aj s Frenkym doraziť, momentálne sa nachádzajú medzi Považskou Bystricou a Žilinou (19:40 – začiatok zápasu asi nestihnú). Zatiaľ čakáme v miestnej krčme (Bobčo bar). Znenazdajky volá Branko Bugorčík a dozvedáme sa, že Ďoďo už nesie projektor z Košíc. Širokouhlé premietanie začína vyzerať reálnejšie.

Hokej pomaly začína, Frenky nestíha...(20:05)

20:15, hokej začína a Frenky so satelitom je pri Strečne. Sledujeme zatiaľ v krčme na malom uhle.

V šiestej minúte hokejovej nastáva zvrat – prichádza Rado s Veronikou a v tesnom závese aj partia piatich Čechov. Sledovanie zápasu nadobúda medzinárodnú príchuť. Po čase prišla posila Čechom, nám o 21:15 došla posila maďarská. Očakávame ďalších.

21:21 konečne prichádzajú Frenky, Žito Babuška a Peťo.

Žito: „Z Košíc som musel projektor vybaviť. Z Košíc!“

Joe: „A čože je to proti sláve Božej?!“

Žito Čechom po 2:1

„Vy máte toľko šťastia, že sa zajtra na tej vode utopíte.“

Keď po treťom českom góle prišla pizza, naša nálada stúpla (22:05).

Rado: „Frenky. Ty, ako predseda, povedz niečo.“

Frenky: „Aspoň, že tú hymnu zaspievali.“ (prísediaci česi, pozn. autora)

Po prehre Slovenska Renča bohapusto zapredáva slovenský šál za 4 rumy. Národných znakov sa zmocňuje akýsi Valach, asi Černého kamarát.

S Peťom nalaďujeme kultúrnu vložku v jukeboxe a zábava pokračuje aj bez väčšiny českých súkmeňovcov.

Žito: „Všetci, čo zostali, chceli vyskúšať barmankine srdiečka.“ Zostali: Frenky, Rado, Žito, Joe a Jeffo.

01:15 sa Joe chystá rozpustiť maďarskú spoločnosť, Frenky sleduje jukebox a Žito sa pokúša chytiť už vyššie zmienené barmankine srdiečka (neúspešne). Tak aspoň prichádza s pivom. Tvrdil dotyčnej, že je kardiochirurg a že sa mu páčia jej srdcia.

01:45 útočí aj Rado na barmanku...odoláva. Vraj je tu autom.

Jeffo: „Prečo sa vegetariáni dožívajú tak vysokého veku? Lebo papajú iba zeleninu a potom sú tak slabí, že nevládzu ani zomrieť.“

Joe: „Teraz si zober tú medzinárodnú akciu: Slováci, Češi, Košičania, Maďari...“



7.5.2011

Ráno bolo pre niektorých trocha ťažšie, než obvykle.

Plán je nasledovný: 11:00-13:00 stráviť v Mikuláši na kanáli, potom oddych v kempe a uvidí sa, čo s Belou, a či vôbec niečo.

Pred jedenástou prichádzame na kanál, pomaly fúkame, prezliekame sa. Niektorí jednotlivci zostali na suchu, isto aj kvôli fúkajúcemu (dosť nepríjemnému) vetru.

Na vode bolo veselo, plávali hneď niekoľkí (napr. ja), neskôr aj osoby z komerčných raftov, ku ktorým sa pridali aj naši maďarskí priatelia. Došlo aj k zraneniam, či už menším, alebo vážnejším. Na hospitalizáciu našťastie nebolo nič. Po kanáli nasledovala večera a príchod do kempu. Odtiaľto sa ešte maďarská časť výpravy spolu s Joe-om a Romanom vybrala na Belú. Frenky medzičasom zabezpečuje širokouhlé premietanie v chate Anna (s Košičanmi).

Premietanie sa podarilo na výbornú, čo sa však už nedá povedať o výkone našich hokejistov... Atmosféra v miestnosti bola skvelá, hokejové prestávky sa vypĺňali premietaním videí/fotiek či už z dielne Kamikse, alebo Adventurio. Po skončení zápasu a premietania fotiek sme sa niektorí presunuli do Bobčo baru, kde sme zotrvali približne do jednej hodiny rannej.

 
8.5.2011

Deň posledný. S vodou už nešpekulujeme, nakoľko fúka ešte nepríjemnejší vietor než včera a miestami dokonca aj krúpy(!) padajú. Maďari odchádzajú, my balíme. Peťo ide do Mikuláša na kanál, tak sa s ním zveziem do mesta. Ostatná slovenská časť sa chystá pred počasím radšej zaliezť do zeme.

A tak dopisujem tieto zápisky na liptovskomikulášskej železničnej stanici čakajúc na vlak do Žiliny. Víkend hodnotím ako silný zážitok, pre niektorých asi aj z tých menej príjemných (viď zranenia), ale zábava a spoločné sledovanie hokeja to všetko nahradili (výsledok neberiem do úvahy).

 Jeffo

 

fotogaléria k článku                             späť do kroniky