Vltava 1996 (reportáž z novín)

 In kronika, kronika-vk_hron

Cestopisná reportáž nášho vyslaného redaktora (Pohronie, 20.8.1996)

Autor: Karol Mladý jr.

Perejami romantickej Vltavy

mapka
Mapka

V poradí už piaty tohtoročný splav a zároveň prvý z dvoch veľkých letných splavov, ktorý usporiadal vodácky klub Agroturist Kalná nad Hronom, sa konal od 4. do 12. júla. Trasa viedla cez Lenoru, Novú Pec, Vyšší Brod, Nové Spolí, Český Krumlov, Zlatú Korunu až po České Budějovice. Hlavným organizátorom podujatia bol Jozef Kubovič, naším sprievodným vozidlom bol autobus s prívesom na člny. Splavu sa zúčastnilo 42 ľudí, z toho 21 z nášho klubu, zvyšok zo Šale, Nitry, Sládkovičova a Komárna. Konvoj lodí tvorila pestrá zmes rôznych plavidiel – kajaky, kanoe a pramice. Obťažnosť vodného toku bola ZWA až WW II. Ubytovaní sme boli ako vždy v stanoch a niektorí otužilci aj pod celtou. Počasie nám nevyšlo. Bolo ako na prelome septembra a októbra. Niekedy v kuse pršalo celý deň. V štyroch etapách sme spolu splavili 103 km, pričom stany sme stavali v troch táboriskách, kde sme raz lepili aj jednu prederavenú pramicu.

VŠETKO MÁ SVOJ ZAČIATOK…

Po naviazaní lodí na príves za autobusom z Komárna sme sa z lodenice v Kalnej pohli o deviatej ráno. Cestou sa k nám pripojili ešte vodáci so spomínaných miest a asi o jednej hodine poobede sme dorazili na hranice, ktoré sme s naším Long Vehicle prešli bez problémov. Začali sme celkom dobre – bola tropická horúčava. Po “krátkom” zdržaní v Znojme vďaka niektorým tiežvodákom nás privítal vodácky kemp vo Vyšnom Brode. Ledva sme v ňom našli miesto, pretože na druhý deň sa tu konal 23. ročník plavby kurióznych plavidiel. Nebyť ochotného majiteľa kempu, táborisko by sme si asi museli hľadať niekde inde. Náš kemp “Pod hrází” sa nachádzal na pravom brehu rieky Vltava, 200 m pod hrádzou vyrovnávacej nádrže Lipno II.

SRDCE VLTAVY

Druhý deň sme odštartovali prvú etapu dlhú 28 km od Soumarského mosta pod Lenorou po Novú Pec nad vodnou nádržou Lipno. Vltava je v týchto miestach vlastne ešte veľký horský potok a len pomaly sa mení na rieku, plynulé prechádzajúcu do jazernej plochy Lipna. O čistote vody v týchto častiach rieky svedčili aj pstruhy, ktorých tu bolo neúrekom. Splavovali sme od Soumarského mosta, pôvodného brodu neďaleko mosta cez Teplú Vltavu z dôb, keď cezeň viedla obchodná cesta z . nemeckého Pasova (Zlatá stezka). Cieľom našej cesty bola rekreačná obec Nová Pec, ktorá  bola v  minulosti drevorubačskou osadou. Splav prebehol bez problémov. Doobeda sa trochu mračilo, ale poobede už bolo pekne a teplo.

V hornej časti toku rieka vytvorila veľa meandrov (na svojich vlastných náplavoch) a štrkových lavíc Pobrežné stromy boli často naklonené nad vodu a vytvárali zvláštne scenérie, vlastné len Vltave v šumavskom prostredí. Brehy boli zväčša bažinaté a okolie tvorili typické lužné lesy. Prešli sme aj popri najcennejšej lokalite národného parku Šumava – Mŕtvy luh. Na ľavom brehu v tejto lokalite sa vlieval Volarský potok. Hneď za Mŕtvym luhom na ľavom brehu sa nachádza rašelinisko. Za mostom sme postupne vplávali de úseku rieky, ktorý sa označuje romantickým názvom Srdce Vltavy. Nachádza sa v centrálnej oblasti Vltavickej brázdy. Väčšiu časť tohto najkrajšieho úseku rieky však pohltila voda priehradnej nádrže Lipno I, ale niektoré malebné zákruty a meandre sa zachovali medzi 367. a 370. riečnym km.

Blízkosť Lipna I nám ohlásilo rozšírené koryto, brehy obrastené rákosím a spomalený tok prechádzajúci do prudko stojacej vody. Po stojatej vode medzi ostrovčekmi rákosia sme doplávali k cestnému mostu pred Novou Pecou, cieľu prvej etapy. Ďalej už nemalo zmysel pádlovať. Vodná plocha nádrží Lipno I a Lipno II je pre vodákov nezaujímavá. Väčšina ich tu svoje putovanie po hornom toku Vltavy končí. My však nie. Nás autobus dopravil do táboriska pri Vyššom Brode poď Lipnom II. Naša vodná cesta viedla neďaleko svetoznámeho Boubínskeho pralesa, ktorý leží na juhovýchodnom úpätí hory Boubín.

NA VODE JE ZÁBAVA

Medzi dvomi etapami sme mali naplánovaný deň voľna kvôli 23. ročníku plavby kurióznych plavidiel a country bálu v areáli táboriska. Deň odpočinku využil každý po svojom. Niektorí si šli pozrieť mestečko  Vyšší Brod, iní spomínanú plavbu kurióznych plavidiel alebo si urobili krátku túru k Čertovej stene.

Čertova stena, národná prírodná rezervácia, vyhlásená v r. 1956 o rozlohe 9,1 ha, je žulový skalný útvar na pravom brehu bývalého riečiska Vltavy medzi vodnými nádržami Lipno I a II. Toto kamenné more z balvanov, vážiacich aj niekoľko ton, vzniklo intenzívnym zvetrávaním žulovej horniny v ľadovej dobe. V riečnom koryte sú nápadné i t zv. obrie hrnce, vzniknuté eróziou vody a piesku v priehlbniach balvanov. Tento prekrásny úsek medzi dvomi vodnými nádržami je najťažším vodáckym terénom na Vltave. Extrémny úsek má dĺžku 9 km. Celý rok je takmer bez vody. Tá je odvádzaná odtokovým tunelom do vyrovnávacej nádrže Lipno II a preto tu tečie len malý potôčik. Využíva sa len raz do roka k pretekom vo vodnom slalome, kde sa pre tento účel púšťa do riečiska voda z priehrady Lipno I. Šírka koryta dosahuje 10 až 15 metrov a prietok vody sa pohybuje okolo 13 kubíkov za sekundu. Až do roku 1953 bola celá trať považovaná za nesplaviteľnú, ale vďaka vývoju slalomových štýlov 1 nových materiálov a plavidiel boli postupne zdolávané jej jednotlivé časti. Možno aj preto sa táto časí toku Vltavy volá Čertove proudy. Pred tohtoročnou olympiádou v Atlante tu trénoval aj náš prvý slovenský olympijský víťaz vo vodnom slalome na divokej vode Michal Martikán.

Vodná nádrž Lipno je najrozsiahlejšia zo všetkých priehradných jazier v Českej republike a patrí k vyhľadávaným rekreačným oblastiam. Priehrada bola dokončená v r. 1959 a pri ploche 4650 ha a dĺžke pri maximálnom vzdutí 42 km je najväčšou vodnou plochou v Českej republike a zároveň najvyššie položenou priehradou v Európe. Hrádza priehrady je vysoká 25 m a dlhá 285 m. Voda z priehrady poháňa podzemnú hydroelektráreň a je odvádzaná podzemným tunelom pod horou Luč do vyrovnávacej nádrže Lipno II. Taktiež na hrádzi Lipno II je v prevádzke hydroelektráreň. Obe priehrady sú súčasťou Vltavskej kaskády vodných elektrární, ktoré obec vodákov pripravili o najcennejšie úseky vodáckych terénov na Vltave.

Pozrieť si plavbu kurióznych plavidiel stálo za to. Trvala síce len krátko, ale o to bola zaujímavejšia. Bolo vidieť peklo, hasičov, benzínovú pumpu a iné “plavidlá”. Večer sme sa všetci vodáci zišli na country bále. Cez deň to tam síce vyzeralo ako na jarmoku -stánky s občerstvením, kolotoče a podobne, ale k večeru sa atmosféra postupne menila. Za súmraku sa zapálila obrovská vatra a začala hrať prvá a pravá country kapela. Dokopy sa vystriedali tri. Najlepší boli Plavci. Zábava trvala až do skorého rána. Síce na druhý deň nás čakala ďalšia etapa, ale vydržali sme až do konca.

Len ten, kto zažije pravý country bál, pochopí dušu vodáka. Pochopí, prečo country hudba, táborové ohne^ nádherná príroda, partia dobrých priateľov a vôbec všetko, čo súvisí s vodáctvom, patrí k sebe. Hovorí sa, ak chcete spoznať svojho partnera, zoberte ho so sebou na vodu. Na tomto prísloví bude asi veľa pravdy. Pretože len ten, kto sa vydá na dovolenku s loďou a spacákom, skôr alebo neskôr zažije zimu a mokré veci, bude loviť odplavený sud s vecami alebo pádlo a zachraňovať prevrátenú loď pod haťou. Kto ale toto všetko vydrží, tomu sa však potom dostane mnohonásobnej odmeny v podobe piesní pri táborovom ohni, pohľadu na nebo plné hviezd, zažije víťazný pocit po prvej prekonanej hati alebo divokej pereji a kúzlo noci v spacáku prevoňanom dymom z ohňa. To, čo človek zažije s vodákmi pri splavovaní nádherných riek, neponúkne nijaká cestovná kancelária. A ak ešte k tomu splavuje Vltavu, Lužnicu alebo Sázavu v Čechách, zažije, čo je to vodácky raj. Lebo všetko, ale doslova všetko, počnúc vodáckymi “hospodárni” a končiac požičovňami lodí je podriadené tomuto krásnemu športu v tej či onej forme.

DVE ZLOMENÉ PÁDLA

Ale trochu som odbočil a nechal sa uniesť svojimi dojmami. Po dni oddychu nasledovala druhá etapa z Vyššího Brodu do Českého Krumlova. Bola najdlhšia, merala 34 km. Ráno pri spúšťaní lodí na vodu sme zistili, že jedna pramica je deravá. Pravdepodobne sa poškodila na ostrých hranách kameňov v riečisku. Posádke nič iné nezostávalo, len sa vzdať jednej etapy a dieru zalepiť. Nebol to problém. Potrebnú “lekárničku prvej pomoci” totiž skúsený vedúci splavu má vždy so sebou. Lode sú zo sklolaminátu -jemných vrstiev umelých vláken. Vlastné lepenie lode prebieha tak, že sa lepí jedna vrstva na druhú, až dosiahneme požadovanú hrúbku.

Náš nitriansky kolega-vodák mal v ten deň veľmi bohaté raňajky. Zlomil totiž dve drevené pádla. Preto som mu odporučil, aby radšej investoval a kúpil si duralové. Nepoznám nikoho, kto by zlomil takéto pádlo [pri bežnom používaní. V ten deň sme prešli päť hatí, alebo ak chcete, ježov po česky. Prvý z nich, jez u Bíleho mlyna sa dá splaviť priepusťou v ľavej časti, ale treba počítať s väčšou vlnou, ktorá hrozí zaliatím otvorenej lode. Splavil som ho, ako sa hovorí, LTT – len tak tak. Zažil som svoj prvý tohtoročný víťazný pocit, ale aj vodu v člne, premočené veci a zimu. Prišlo ochladenie a zmena počasia. Nič iné nám nezostávalo, len priraziť k ľavému brehu, zbaviť sa mokrých vecí a vyliať vodu z člna. Pod haťou bol dlhší úsek s perejami. Potom sme preplávali popod železničný most. V týchto miestach začali uprostred plochého koryta rieky vystupovať ostrovčeky a plytčiny, cez ktoré sa voda prelievala do pravej časti rieky. Držali sme sa preto radšej v ťavej časti toku, aby sme neuviazli na plytčine.

Čakal nás druhý jez u Horného mlyna. Táto hať je v pravej časti uzavretá zábranou. Neodporúča sa splavovať vzhľadom k skoku na konci spádovej dosky a dlhému vodnému valcu, ktorý sa vytvára za vyššieho stavu vody – ako počas nášho splavu – po celej dĺžke hate. Pod priepustou bol silný prúd, preto sme museli opatrne nasadať. Čakal nás tristo metrov dlhý umelý vodný kanál s perejami obťažnosti až WW II, čo je mierne ťažká voda. Na to, že sa pokladám za nováčika medzi vodákmi, som to s mojím skúseným kormidelníkom Ľubošom splavil bez ujmy na zdraví. Pramice však museli koníčkovať po brehu.

Za perejami ústi sprava menší prítok Vltavy – Větší Vltavice. Rieka tu vstupuje do zalesneného romantického údolia, vinie sa medzi rulovými bralami a vytvára početné ostrohy. Pri ústí Rybnického potoka mení prudko svoj pôvodný smer a stáča sa k severu. Pred Rožmberkom sa údolie rozširuje a v diaľke nad ostrohom sa vypína Rožmberský hrad.

Na obed sme sa zastavili vo vodáckej “hospode” nad Rožmberským ježom. Lode sme museli previezť po suchu, hať sa neodporúča splavovať pre veľké vlny, vytvárajúce sa pod priepusťou. Za Rožmberkom po zdolaní dvoch menších stupňov s perejami sme vplávali do oblasti s takmer neporušenou prírodou. Asi po dvoch kilometroch sme prešli popri prírodnej rezervácii Český Jílovec s krásnymi bralami, tvoriacimi ľavý breh rieky. Po oboch brehoch rieky sa tiahli hrebene Českokrumlovskej vrchoviny. Asi po hodine plavby sa na pravom brehu rieky pred nami objavil pravý indiánsky tábor Tee-Pee. Hneď za ním nasledovalo prírodné táborisko na pravom brehu pod osadou Čeřín. Za mostom v Zátoni sa rieka v miernom ohybe rozšírila a objavili sa zradné plytčiny. Ostrov, ktorý sa pred nami vytvoril, sme oboplávali zľava. Onedlho sme sa priblížili k auto kempu Na Pískárne. Je to nový kemp pre vodákov a patrí medzi tie kvalitnejšie, hlavne čo sa týka úrovne poskytovaných služieb. Nás však čakal iný kemp, omnoho horší (bez spŕch).

V dlhom, takmer priamom úseku rieky sme prešli popri obrovských zásobách dreva a pilín, ktoré tvoria základnú surovinu neďalekého závodu Větřní na výrobu papiera, Za skládkou nasledoval dlhý úsek stojatej vody, svedčiaci o blízkosti veľkého Pečkovského jezu. Dá sa splaviť úzkou retardérovou priepusťou, prezývanou tiež kĺzačka. Preto bola táto hať, kvôli tomuto výdobytku   modernej   doby,   pre nás hračka. Po necelých dvoch kilometroch mierneho prúdu sme doplávali k poslednej hati tejto etapy – jez Konopa u tzv. “Papouščej skály” v Novém Spolí. Hať sme prekonali v jej pravej časti priamou jazdou cez bývalú priepust’. Tiež som ju splavil LTT. Znova voda v člne, no tentoraz sme využili špongiu, lebo našťastie tej vody nebolo až tak veľa. Výhodu tu majú uzavreté lode alebo skúsení vodáci. Najlepšia je však kombinácia oboch možností. Naša polouzavretá lužnica nie je stavaná na takéto rieky. Je síce univerzálna, ale všetko pre má aj svoje proti. Asi po kilometri pádlovania sme dorazili do ciel a etapy – táboriska Nové Spolí, nachádzajúce sa asi 2 km od centra Českého Krumlova na pravom brehu rieky.

VLTAVÍNY

Ďalší deň sme si naplánovali ako oddychový. Počasie však bolo veľmi zlé, celý deň pršalo a riadne sa ochladilo. Poobede sme si šli pozrieť mesto. Nové Spolí je vlastne predmestie Českého Krumlova. Na pravom brehu pri jeze Konopa sa nachádza 35 m vysoká “Papouščí skála” s horolezeckým terénom. Pod táboriskom pri jeze Na Rechlích sa nachádza krytý drevený most pre chodcov. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z r. 1594. Slúžil k zachytávaniu splavovaného dreva. Dnešná podoba mostu je z prelomu 18. a 19. storočia.

Český Krumlov je malebné historické mesto. Od 12. decembra 1992 je v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Výraznú dominantu mesta tvorí zámok nad Vltavou, skladajúci sa z Hrádku a Horného hradu. Hrádok má ranogotickú valcovú vežu, neskoršie renesančné prestavanú. Horný hrad bol postavený v polovici 14. storočia. V renesančnom štýle ho prestavali v 16. storočí. V polovici 18. storočia bol vytvorený tzv. Maškarný sál a zámocké divadlo, ktoré je ako najstaršie kompletne zachované barokové divadlo európskou raritou. Český Krumlov je aj staré banícke mesto. V tunajších baniach sa ťažil a ešte aj ťaží grafit – surovina na výrobu túh do ceruziek. Záujemcovia si tu môžu v baníckom múzeu v Chvalšinskej ulici kúpiť kúsky grafitu vo forme vyhradenej guličky, zanechávajúcej tiež stopu na papieri. Vltava je však preslávená aj vltavínmi – kúskami prírodného skla, vzniknutého pri páde obrovského meteoritu v dávnych dobách do tejto oblasti. Vltavíny sú vlastne roztavená a spečená okolitá hornina v mieste dopadu meteoritu.

NAJKRATŠIA ETAPA

Piaty deň sme mali naplánovanú tretiu etapu z Českého Krumlova do Zlatej koruny. Najkratšia etapa – len 16 km. Počasie však bolo zase zlé, a tak len časť ľudí sa odhodlala splavovať – len 16 odvážlivcov, medzi ktorými som nebol. Takže ako to vyzeralo na rieke, mám len z druhej ruky. Celkovo ich čakalo 5 hatí: jez Na Rechlích splavili cez priepust’, jez u Lýry tiež splavili cez priepust, jez u Mrázkovho mlyna splavili všetci cez kĺzačku, jez u Jelení lávky bol tvrdší oriešok – lode sa prenášali po súši a jediný odvážlivec sa nechtiac okúpal (podcenil hať) a jez v Zlaté korune prešli tiež všetci cez šmykľavku, ale bez háčikov. Splavu tejto etapy sa nezúčastnila ani jedna pramica. Tí, čo splavovali, mali jeden nevšedný zážitok. Boli sa občerstviť v “Bažina bare” so zaujímavými nápojmi – mozek (griotka s vajcovým likérom), kůň v trávě (rum so zeleným pepermintovým likérom). Ešte sa zastavili vo vodáckej haciende, ktorá bola zaujímavá tým, že mala vlastné pohľadnice s pečiatkami.

ČIERNA VEŽA

Ďalší deň bol vplyvom vonkajších okolností (trvalý dážď) zmenený na vynútený oddychový deň. Autobusom sme sa presunuli do Českých Budějovíc, cieľa splavu. Tu sme si rozložili v kempe Rožnov, športovom areáli TJ Meteor, svoj tábor. Večer, po prehliadke mesta, sme si zahrali futbal. Trochu športovania nám nezaškodilo. Prehliadka Českých Budějovíc stála za to, aj keď lialo ako z krhly.

V severovýchodnej časti sa nachádza najznámejšia dominanta mesta Čierna veža. Vysoká je 71,9 m a nestojí kolmo, ale sa odchyľuje od zvislej osi o 36 cm. Základný kameň bol položený 20. júna 1549 a dokončená bola 30. mája 1577. Postavili ju Hans Spatz, Lorenz a Vincent Fugeral. Na najvyššie poschodie sa dostaneme 225 schodmi Hrúbka muriva v základoch je 310 cm a pri hodinách na vrchole 196 cm. Celkove bola štyrikrát opravovaná. Nachádzajú sa tu 4 zvony: Bummerin odliaty v r. 1723 s priemerom 182 cm a hmotnosťou 3429 kg, Marta s priemerom 145 cm a hmotnosťou 1742 kg, Umieráčik odliaty v r. 1705 s priemerom 45.cm a Strieborný zvon odliaty v r. 1630 s priemerom 103 cm. Po dokončení stavby Čiernej veže v r. 1577 bolo do kupoly uložené puzdro so zakladacou listinou a dobovými dokumentmi.

DÍVČÍ KÁMEN

Predposledný deň nás čakala štvrtá záverečná etapa splavu zo. Zlatej koruny po České Budéjovice s dĺžkou asi 25 km. Začiatok etapy sme mali spestrený početnými perejami. Prechádzali sme popri CHKO Blanský les, rozprestierajúcej sa na ľavom brehu a PR Rohanova skála. Na jednom úseku sa tok rieky pred zrúcaninou hradu Dívčí kámen rozdelil na dve ramená obtekajúce dlhý ostrov. Ľavé rameno vytvorilo prirodzený úzky kanál a v pravom tiekol pomalý hlavný tok. So spolujazdcom Ľubošom sme tu využili a vyskúšali ľavé rameno. Jazda cezeň bola úžasná. Miestami dosahoval tok obťažnosť WW II. Tento pol kilometrový úsek patril medzi najkrajšie miesta, ktoré som kedy splavil. Potom nasledovala ďalšia rovinka, ľavotočivá zákruta a pristáli sme pod Dívčím kámenem.

Dívčí kámen (tiež nazývaný Majdštejn) je zrúcanina gotického hradu, založeného Rožmberkovcami v r. 1349 na mieste hradiska z doby bronzovej. V r. 1349 tu bol väznený kráľ Václav IV. Od r. 1541 je hrad uvádzaný ako pustý. Zachovalo sa len murivo paláca, brány, základy veže a pilier mostu. Hradná zrúcanina je súčasťou rovnomennej prírodnej rezervácie. Areál hradu je prístupný len na vlastné nebezpečenstvo. Pod Dívčím kámenem sa do Vltavy vlieva Kremžský potok.

Po perejnatých úsekoch sme potom dorazili k prvému jezu u Rybu. Hať je značne poškodená a vľavo prevalená. Práve v tejto časti sme ju splavili stredom jazyka. Po necelom kilometri sa pred nami objavil. obrovský jez Zátkův mlyn. Táto hať je nezjazdná kvôli tomu, že obe jej priepuste sú trvalo uzavreté. Lode sme preto prenášali po súši na ľavom brehu okolo malej vodnej elektrárne. V tomto úseku Vltava opúšťa kopcovité Šumavské predhorie a vlieva sa do Budějovickej panvy. Krajina v okolí rieky sa postupne menila k horšiemu. Vplyv civilizácie bol čoraz väčší. Bolo to vidieť aj na čistote vôd. Onedlho sme dorazili k ďalšiemu jezu Planá. Táto hať mala dezolátny technický stav – uprostred zničená priepust’ a porozhadzované betónové platne ako po zemetrasení. Nič iné nám nezostávalo len koníčkovanie po kolená v studenej vode a v sychravom počasí. O dva kilometre nižšie nás čakal posledný jez v Rožnove. Vzhľadom na nepriaznivé počasie sa nikomu, až na jednu výnimku, a to Jarka, nechcelo splaviť hať v strede rieky. Išlo len o to, že ak by sa človek náhodou okúpal, ľahko by v tej zime mohol prechladnúť. Jarko ju splavil sám v kanoe bez problémov. Riadne vyzimení sme potom podvečer konečne dorazili do táboriska.

VŠADE DOBRE, DOMA NAJLEPŠIE

Posledný deň nás čakala cesta domov.

Zastavili sme sa ešte na zámku v Hlubokej nad Vltavou – jednom z najkrajších a najvyhľadávanejších zámkov v Čechách. Zámok má 140 komnát, 11 veží a 2 nádvoria. V interiéri sú zhromaždené zbierky gobelínov, obrazov, vyrezávaného nábytku, skla, porcelánu a historických zbraní. Zámok je rodové sídlo Schwarzenbergovcov.

Cestou sme ešte dostali jeden defekt a mierne sme zablúdili (vyšli sme na česko-rakúskych hraniciach). V ten deň sa počasie umúdrilo, darmo, šli sme domov. Večer o šiestej sme prekročili hranice a asi o desiatej sme vykladali člny v lodenici v Kalnej nad Hronom.

Čo dodať na záver? Ako sa hovorí, aj dobrého veľa škodí. Dúfam však, že na Vltavu sa ešte dostanem a že ju splavím celú v peknom počasí.

KAROL MLADÝ jr.
Kresby a mapka: archív autora

pôvodný článok (scan z novín)

Galéria k článku:

Recommended Posts

Leave a Comment